Slabá darcovská zóna vs. transplantácia vlasov: Kedy sa ešte dá a kedy treba povedať NIE

Príde pacient s pokročilým rednutím na temene a povie: „Pán doktor, mne už povedali, že nemám vlasy na transplantáciu.“

V 90% prípadov nejde o to, že nemá vlasy. Ide o to, že má slabú darcovskú zónu. A to je úplne iná diskusia. Toto je téma, kde sa láme etika, realita a marketing kliník na transplantáciu vlasov.

1. Čo je darcovská zóna a prečo je to nenahraditeľný zdroj?

Darcovská zóna je pruh vlasov na zátylku a nad ušami, ktorý je geneticky odolnejší voči DHT – hormónu zodpovednému za androgenetickú alopéciu.
Kľúčové fakty:
Je limitovaná doživotne. Čo odoberieme, už nedorastie. Nemáme neobmedzený sklad.
Priemerná hustota je 80 – 100 folikulárnych jednotiek / cm2.
Na pokrytie celej plešiny Norwood 6-7 by sme potrebovali cca 10 000 – 12 000 graftov. Bezpečne vieme odobrať v celom živote 4000 – 6000 graftov, pri slabej darcovskej zóne často len 1500 – 2500.
Transplantácia vlasov teda nie je o vytváraní nových vlasov. Je to o strategickom presúvaní obmedzeného zdroja.

2. Čo znamená „slabá darcovská zóna“?

Nie je to subjektívny pocit. Je to merateľný stav. Za slabú darcovskú zónu považujeme, ak je prítomný jeden alebo viacero z týchto znakov:
a) Nízka denzita: Pod 60 FU / cm2.
b) Vysoká miniaturizácia v darcovskej zóne: Pri trichoskopii vidíme viac ako 20% tenkých, miniaturizovaných vlasov aj v zátylku. To znamená, že aj donor podlieha rednutiu.
c) DUPA – Diffuse Unpatterned Alopecia: Rednutie bez vzoru, postihuje aj zátylok. Toto je relatívna kontraindikácia transplantácie.
d) Retrográdna alopécia: Rednutie od spodnej línie zátylku smerom nahor.
e) Nízky coverage value: Tenký vlas + nízka denzita = veľmi malý krycí efekt.
Prečo vzniká? Väčšinou je to kombinácia genetiky, veku a pokročilosti androgenetickej alopécie.

3. Ako ju objektívne zmeriame? Odhad nestačí.

Na fotke vyzerá zátylok často dobre, lebo vlasy sú dlhšie. Realita sa ukáže až pod mikroskopom.

Stratégie, ktoré používame pri slabom donorovi

a) Menej je viac – strategické umiestnenie
Nesnažíme sa husto osadiť celú pleš. Vytvoríme rám tváre – čelnú líniu a predný stred. Vertex / korunka zostane redšia. Ľudské oko vníma hustotu spredu, nie zvrchu.
b) Kombinácia s medikamentóznou liečbou je povinná, nie voliteľná
Transplantácia nelieči vypadávanie. Ak máte slabú darcovskú zónu, každý jeden váš pôvodný vlas má cenu zlata. Stabilizácia liečbou nie je „predaj liekov“, je to snaha zachrániť to, čo ešte máte, aby sme nemuseli transplantovať všetko. Bez nej je výsledok odsúdený na rednutie okolo transplantovaných vlasov.
c) Body hair transplant – prečo to nie je zázrak?
Áno, dá sa. Ale vlas z hrude alebo brady má iný cyklus rastu, inú hrúbku, inú textúru a rastie ako solitér. Používa sa len ako doplnok do stredu, nikdy na čelnú líniu.
5. Najväčšia chyba: Overharvesting
Najhoršie, čo môžete urobiť pri slabej darcovskej zóne, je odobrať príliš veľa. Vznikne tzv. moth-eaten look – molami prežratý zátylok s viditeľnými dierkami, cez ktoré presvitá koža. A to je už nezvratné.
Pri slabom donorovi je etickejšie odobrať 1500 graftov bezpečne a povedať „viac nie“, ako odobrať 3500 a zničiť pacientovi aj to málo, čo mal vzadu.

6. Kedy radšej povedať NIE?

Transplantáciu neodporúčame, ak:
• Je prítomná aktívna DUPA s miniaturizáciou v donore nad 30-40%
• Pacient má menej ako 25 rokov s agresívnou stratou a nestabilizovaným vypadávaním
• Očakávania sú nereálne – chce plnú hustotu na celú hlavu s donorom na 2000 graftov
• Pacient odmieta akúkoľvek medikamentóznu stabilizáciu
Povedať NIE je niekedy najlepšia medicína založená na dôkazoch.